Dobrodružná cesta kávy - 3. diel

Vďaka osmanským Turkom a ich obrovskej ríši bola káva na prelome šestnásteho a sedemnásteho storočia populárna vo veľkej časti vtedajšieho východného sveta. Okolo roku 1600 sa zásluhou benátskych kupcov dostáva do najväčšieho obchodného mesta vtedajšieho západného sveta. V Benátkach sa pitie kávy stane veľmi rýchlo módnou záležitosťou a čoskoro je otvorená prvá kaviareň Florian, ktorá funguje dodnes. Káva však nachádza svojich odporcov aj na západe a to predovšetkým v radoch duchovenstva. Čierny horký nápoj, ktorý navyše pochádza z moslimského sveta predsa nemôže byť vhodný pre kresťanov.

A tak žiadajú samotného pápeža o jej zákaz. Vtedajší pápež Klement VIII však chce tento tajomný nápoj najprv ochutnať. Káva mu tak zachutí, že namiesto očakávaného zákazu kávu „pokrstí“ a oficiálne ju prijíma do nápojového lístka kresťanskej Európy. Kaviarne sa takmer okamžite objavujú v Ríme, Miláne, Janove, Neapole a Florencii a káva sa stáva významným výmenným artiklom vtedajšieho obchodného sveta. Osmanskí Turci, ktorí stále vlastnia „patent“ na kávu sú si veľmi dobre vedomí, akú silnú komoditu majú v moci a prísne si ju strážia. Ani jedno zrnko zelenej kávy nesmie byť vyvezené. Skôr, než sa akákoľvek káva dostane z arabského sveta, musí byť upražená, alebo prevarená, aby z nej nemohla vyrásť nová rastlina kávovníka. Prvý, komu sa pravdepodobne podarilo prepašovať kávu bol súfijský pútnik menom Baba Budan, ktorý na spiatočnej ceste z Mekky v prístave v Jemene získal sedem kávových zŕn. Ukryl ich vo svojom odeve a priniesol do Indie. V pohorí Chikkamagaluru ich zasadil, a tak sa kávovník dostal z arabského polostrova na východ. Na západ sa dostala zelená káva vďaka holandským obchodníkom, ktorí nepražené kávové zrná ukryli na lodi a neskôr ich skúšali vypestovať v skleníkoch v Amsterdame. Úspešne sa im to podarilo až na svojich kolóniách na ostrove Jáva, kde našli na pestovanie kávovníka vynikajúce podmienky.

Asi najzaujímavejšia historka o tom, ako sa zelená káva dostala do Európy je spojená s Viedňou. V roku 1683 obliehali Turci toto cisárske mesto. Podľa legendy sa istému poľskému vojakovi Františkovi Kulczickemu podarilo s posolstvom a prosbami o pomoc prejsť obkľúčením. Kulczycky totiž žil niekoľko rokov v arabskom svete a výborne poznal zvyky a jazyk Turkov. Európski panovníci prišli Viedni na pomoc a prekvapení Turci sa museli dať na útek. V chaose, ktorí vznikol zabudli na vrecia so zelenou kávou. Vojaci, ktorí oslobodili Viedeň nevedeli na čo zelené zrná slúžia a tak sa ich rozhodli spáliť. Vôňu praženej kávy spoznal hrdina Kulczycky, ktorý sa s kávou už stretol v arabských krajinách. Poprosil víťazného kráľa Jána Sobieského a ten mu všetku kávu podaroval. Kulczycky poznal veľmi dobre technológiu spracovania zelenej kávy a zakrátko si vo Viedni otvoril kaviareň. Aj tu sa káva rýchlo rozšírila a čoskoro sa stala hitom viedenskej smotánky. Vo Viedni si do kávy začali pridávať mlieko, smotanu a cukor a takto obohatená káva je nielen vo Viedni populárna dodnes.