Káva a odrody kávovníkov

Najrozšírenejšie odrody kávovníka sú Arabica a Robusta. Okolo roku 1690 pristála na pobreží Mocha v Jemene skupina holandských námorníkov, ktorým sa podarilo odobrať sadenice kávovníkov a vysadili ich na Jave a Sumatre. Následne sa kávovník dostáva do Strednej a Južnej Ameriky. V Brazílii tak vznikli najväčšie plantáže kávovníka na svete.

Kvety kávovníka sú biele, kvitnú len krátku dobu dva až tri dni. Ich vôňa je intenzívna. Z týchto kvetov sa rodia bobule, ktoré dozrievajú tri mesiace. Vyzerajú ako čerešne. Vonkajší obal je najprv zelenej farby, potom zožltne, neskôr očervenie a nakoniec má tmavo červenú, takmer fialovú farbu. Semená sú zrná, z ktorých sa neskôr praží káva. Majú charakteristickú drážku vedúcu z jednej strany cez stred zrna. Ročný výnos jedného kávovníka je 1 až 2 kg zŕn. Životnosť kávovníka je asi 50 rokov, ale doba produkcie kávových bôbov je 5 až 30 rokov

Štruktúra kávovej bobule a zrna:


1. stredná brázda
2. zrno (endosperm)
3. strieborný obal (testa, epidermis)
4. pergamen (lusk, endokarp)
5. pektínová vrstva
6. dužina (mezokarp)
7. vonkajší obal (perikarp, exokarp)

Arabica Coffea

Patrí medzi najviac pestované druhy. Pochádza z horských oblastí Etiópie a dorastá do výšky 5-6 m, na plantážach sa strihá na 2-3 m. Je to vždy zelený ker s eliptickými tuhšími listami dosahujúcich až 15 cm dĺžky. Listy bývajú zvlnené, položené ústretovo na stonkách. Kvety vyrastajú vo zväzkoch a sú bielej farby. Plodom je 1,5 cm veľká kôstkovica, najprv zelenej farby, v priebehu sa farba mení cez žltú, červenú až fialovú. Vnútri plodov sa nachádzajú 2 semená s pozdĺžnou ryhou. Tie obsahujú značné množstvo bielkovín, lipidov, sacharidov a 0,5-1,7% kofeínu. Kávovník sa pestuje po celom svete v trópoch aj subtrópoch.

Tvar ich zŕn je rovnomerný a pretiahnutý. Coffea Arabica sa delí na 2 varianty: Typica a Bourbon. Tieto vzájomným krížením vytvorili také známe kultúry, ako napr. 'Blue Mountain', 'San Ramon', 'Maragogipe', 'French Mission', 'Kent', 'Cattura' či 'Mundo Novo'. Arabica má charakteristické vlastností - výraznú a intenzívnu arómu, rovnovážnu kyslosť, jemnú príchuť a zväčša obsahuje menšie množstvo kofeínu na úrovni 1,1 až 1,7%. Kávovníku Arabica sa darí v pôdach s minerálmi, najmä sopečného pôvodu, pestuje sa v nadmorskej výške 600 až 2000 metrov. Ideálne podmienky pre tento kávovník zahŕňajú priemernú teplotu okolo 20 ° C a pestovanie v tieni, nie na priamom slnku.

Coffea Robusta

Coffea Robusta bola objavená v dažďových lesoch povodia rieky Kongo a dnes predstavuje asi 25% svetovej produkcie. Kávovník Robusty dosahuje v prírode výšku asi 1,3 metra. Považuje sa za menej kvalitnú odrodu ako Arabica Coffea. Aróma je menej výrazná a dodáva káve horkú chuť a pocit tŕpnutia jazyka. Tieto vlastnosti sa využívajú k namiešaniu zmesí s dokonale vyváženou chuťou. Robusta rastie v trópoch na rovinách s nadmorskou výškou 200 až 400 metrov. Je odolnejšia voči mrazu a škodcom, preto sa jeho pestovanie stále viac rozširuje. Má kvety bielej až ružovkastej farby a kvitne po celý rok. Bobuľa má zvyčajne dve zrná, viac-menej okrúhle a menšie, ktoré sú bohatšie na kofeín (2-4%). Pražením sú veľmi aromatické.

Niektoré odrody vznikli krížením "canephora", ktorá patrí k Robuste. Pestujú sa najmä v Indonézii, Ugande, Indii a Západnej Afrike. Krížením vznikla aj tzv. "Arabusta", ktorá je spojením dobrých vlastností kávovníkov Arabica a Robusta.

Coffea Liberica Arabica

Coffea Liberica sa pestuje najmä v lesoch Libérie a Pobrežia Slonoviny. Poskytujú takmer dvojnásobok zŕn a podobne ako Robusta je tiež odolnejšia proti parazitom. Vyžaduje však vysoké priemerné teploty a veľa vody. Jeho zrná sú nižšej kvality, s príjemnou vôňou.

Coffea Excelsa Arabica

Coffea excelsa je kávovník, ktorý dobre odoláva suchu a poskytuje vysoký výnos zŕn podobných Arabica. Majú však menej aromatických látok, ale zato vyváženú a lahodnú chuť. Patrí k najobľúbenejším odrodám.

  • Typ Excelsa Moka má lahodnú chuť, pestuje sa najmä v Arábii a v Afrike (Kamerun, Keňu, Pobrežie Slonoviny, Uganda).
  • Typ Excelsa je aj Santos, Rio a Bahia, Najviac sa pestuje v Brazílii. Známa je svojou prenikavou chuťou a vôňou. Pestuje sa aj v Strednej Amerike (Mexiko, Honduras, Guatemala, Salvador, Nikaragua a Costa Rica). Na severe Južnej Ameriky najviac pestujú túto odrodu v Kolumbii, Peru a Ekvádore.
  • Typ Excelsa tzv. Západná India sa pestuje aj v Puerto Rico, Guadeloupe, St Domingo a na Jamajke, kde im dáva veľmi jemnú chuť.
  • Typ Excelsa Mysore pochádza z Indie a má veľmi tmavú farbu a veľmi výraznú, až korenistú arómu.

Produkcia kávy

Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec.

Top producenti kávy 2009
Krajina Produkcia (mil. vriec)
Vlajka Brazílie Brazília 39,5
Vlajka Vietnamu Vietnam 18,0
Vlajka Indonézie Indonézia 10,6
Vlajka Kolumbie Kolumbia 9,0
Vlajka Indie India 4,8
Vlajka Etiópie Etiópia 4,5
Vlajka Mexika Mexiko 4,2
Vlajka Hondurasu Honduras 3,5
Vlajka Guatemaly Guatemala 3,5
Vlajka Peru Peru 3,3
Svet spolu 120
Zdroj: ICO[1]