S kávou začal podnikať Julius Meinl I. už v roku 1862. Najskôr predával iba surovú zelenú kávu, ktorú si zákazníci pražili doma. Podnikavý Meinl začal kávu pražiť sám a zákazníci to ocenili. Jeho obchod sa stal vo Viedni veľmi populárnym. Netrvalo dlho a z obchodu sa stala aj kaviareň. V roku 1891 otvoril Meinl novú pražiareň v budove, kde sídlila kedysi turecká armáda. Odtiaľ možno zobral aj inšpiráciu na známe logo čierneho chlapca s tureckou čiapkou, ktoré začala firma používať od roku 1926.
Na začiatku 20. storočia mala firma už 48 obchodov vo všetkých častiach Rakúsko-Uhorskej monarchie. Tesne pred druhou svetovou vojnou už fungovalo okolo tisícky obchodov rodiny Meinl vo všetkých nástupníckych štátoch po rozpade Rakúsko-Uhorska. Rozrastajúci sa a prekvitajúci rodinný biznis však veľmi negatívne poznačila druhá svetová vojna. Julius Meinl III., kvôli čiastočne židovskému pôvodu emigroval do Veľkej Británie a jeho obchody boli v rodnom Rakúsku skonfiškované nacistami.
Ústup a návrat do východného bloku
Po druhej svetovej vojne sa meinlovské impérium rozpadlo. V krajinách východného bloku boli ich predajne znárodnené novými vládcami v červenom rúchu komunizmu. Na začiatku 80. rokov, keď komunistické režimy v strednej Európe začali mäknúť, lebo mali zálusk na valuty a západný tovar, Meinlovci vycítili možnosť návratu na tieto trhy. Začali podnikať v Maďarsku, kde boli pomery na podnikanie uvoľnenejšie ako v iných štátoch východného bloku. Meinl sa dohodol s tamojšou sieťou supermarketov, že si u nich otvoria svoje deli kútiky, kde budú predávať vtedy žiadaný západný tovar ako kávu, čaj, či iné pochutiny.
Thomas Meinl, pravnuk zakladateľa, ktorý sa podieľal na riadení firmy v 80. rokoch si spomína na vstup na maďarský trh takto: Obchody boli ošarpané, špinavé a staromódne. Nebol tam veľký výber tovaru a ten, ktorý sa predával bol nekvalitný. Nečudo teda, že produkty so značkou Meinl a s povesťou zakázaného západného tovaru sa predávali veľmi dobre. Čoskoro firma prenikla aj do susedného Československa. Po roku 1989 nastal zlatý vek tejto rodinnej firmy, keď privatizovala viaceré štátne podniky v strednej Európe. V roku 1992 sa pod jej kontrolu dostal aj Štátny podnik Baliarne v Bratislave. O desať rokov však podnik kvôli poklesu odbytu kávy zatvorili. Meno Julius Meinl však zo Slovenska celkom nezmizlo. Od roku 2002 vlastnila Meinl Bank väčšinový podiel v Privatbanke, ktorý v roku 2007 predala.
Bankár sa zbavil kávy
V roku 1923 založil Julius Meinl II. úverové družstvo, ktoré sa stalo základom rodinného bankového biznisu. V roku 1969 rodina kúpila ďalší finančný ústav Bankhaus Brunner & Co. a o desať rokov z týchto dvoch firiem fúziou vznikla Meinl banka. Zveľaďovať bankový biznis začal až Julius Meinl V, pretože mal bankové vzdelanie. V roku 1983 ako 24-ročný prevzal rodinnú banku a za pár rokov z nej urobil úspešnú privátnu banku s celoeurópskou pôsobnosťou. Keďže mal výborné kontakty s vysokými finančnými a politickými kruhmi zameral sa na wealth manažment a investičné bankovníctvo.
Lenže bankovníctvo ho bavilo viac ako obchodovanie s kávou, a preto sa rozhodol zbaviť maloobchodných reťazcov, ktoré rodinná firma vlastnila v strednej Európe. Od polovice 90. rokov postupne rozpredal obchodnú sieť rodiny v Rakúsku, Maďarsku aj v Česku. Meinlovské podniky skončili aj kvôli tomu, že nevydržali nápor konkurencie veľkých obchodných reťazcov. Meinl predajne kúpili veľké obchodné siete ako Rewe a Spar. Rodina si ponechala len deli obchod v centre Viedne a vrátila sa ku koreňom teda k predaju kvalitnej kávy. Dnes firma dodáva kávu do reštauračných podnikov a vlastní sieť kaviarní a obchodov s delikatesami.