Pestrá kávová kultúra odoláva reťazcom

Palestínska kaviareň cca rok 1900

Prvé kaviarne sa objavili v Mekke už v stredoveku a rýchlo sa rozšírili do celého arabského sveta. Okrem pitia kávy sa v týchto podnikoch hral šach, vymieňali sa novinky alebo sa počúvala hudba spievalo sa a tancovalo. V kaviarňach sa dohadovali obchody, ale robila sa tam aj politika. Nečudo, že sa stali čoskoro tŕňom v oku vládcov a boli zakazované. Zákazy sa opakovali a striedali s povoleniami. Niektorí panovníci kaviarne aj zdaňovali. Keď sa káva rozšírila aj do Európy, tiež sa stala terčom zákazov najmä cirkvi, ktorá tento nápoj považovala za nekresťanský. Až keď kávu ochutnal pápež Klement VIII na začiatku 17. storočia, zachutila mu a udelil káve milosť. Kaviarne sa postupne rozšírili po celej Európe, najmä vo veľkých mestách. Neboli to čisté obchody ako dnes, ale preplnené, zafajčené, hlučné podniky plné kávovej vône. Ešte aj vonku ste cítili vôňu praženej kávy. V Anglicku sa v kaviarňach rozšíril zvyk dávať sprepitné za lepšie miesto či rýchlejší servis.

Café Hawelka na Dorotheergasse 6, Viedeň

Viedenská káva

Vo Viedni prvú kaviareň otvoril poľský dôstojník Jerzy Franciszek Kultzycki v roku 1683 tesne po tom, ako hlavné mesto Rakúska ohrozovali Turci. Legenda hovorí, že vojaci našli po ustupujúcich Turkoch vrecia so zvláštnymi zrnami, o ktorých si mysleli, že sú potrava pre ťavy a chceli ich spáliť. Vrecia sa dostali do rúk Kultzyckému, ktorý žil v Turecku a kávu spoznal. Čoskoro si otvoril vo Viedni kaviareň. Jeho podnik bol úspešný a on na káve zarobil. Zaviedol napríklad sladenie kávy a pridávanie mlieka do tohto nápoja, čo sa neskôr stalo základom slávnej Viedenskej kávy. Tiež sa tomuto podnikateľovi osvedčilo podávanie sladkostí spolu s kávou. Dnes vo Viedni nájdete množstvo kaviarní, ale typická viedenská je taká, kde sa povaľujú noviny, ku káve dostanete pohár vody na tácke a ešte nejakú sladkosť navyše. Klasické Viedenské kávové podniky majú stoličky od Thoneta a podávajú jablkovú štrúdľu či lineckú tortu. Tie kritéria spĺňa napríklad Café Hawelka na Dorotheergasse č.6. Zafajčená, ale stále plná kaviareň je dnes síce viac pre turistov ako pre domácich, ale svoje čaro nestratila. Funguje od roku 1939 a veľa sa v nej odvtedy nezmenilo. Staré ošúchané stoličky, stoly a noviny na bambusových stojanoch dodávajú miestu patinu, ako aj pruhované gauče nasiaknuté dymom.

Talianske pravidlá

Jedna z mála talianskych káv s príchuťou - Café Marocchino Do Talianska priniesli kávu Benátčania už v 17. storočí odvtedy sa kávová kultúra v tejto krajine rozvinula a vyváža sa do celého sveta. Názvy káv ako cappuccino či ristretto a espresso, ktoré sa používajú na celom svete pochádzajú zvyčajne v Taliančiny. A Taliani majú aj svoje pravidlá pitia kávy. Tak napríklad kávy s mliekom ako cappuccino, caffé latte, latte macchiato pijú iba ráno a nikdy nie po jedle. Opýtať s kávu s hocijakou príchuťou je pre Talianov barbarstvom, ako by ste miešali kvalitnú whisky s citrónom či dobré červené víno s kolou. I Keď tu existujú výnimky. Napríklad caffè marocchino je káva s troškou mlieka a kakaovým práškom. Ak si v Taliansku objednávate espresso hneď budete odhalený ako turista, lebo Talian si objedná iba un caffè, per favore a myslí tým espresso. Ak by ste chceli veľkú kávu, objednajte si caffè Americano. Dostanete kávu vo veľkom pohári, ale slabšiu ako espresso. V Taliansku existujú aj rozdiely v cene kávy. Ak ju pijete po stojačky pri bare vyjde vás šálka lacnejšie ako keď si ju vychutnáte pohodlne pri stole. Niektoré zdroje hovoria až o štvornásobnom rozdiele v cene.

Kaviareň Cafe Les Deux Magots ( U dvoch figurín)

Francúzske úchylky

Vo Francúzsku je káva tiež dôležitá, ale nie až tak ako jedlo. Preto sa s ním spája. Ráno sa káva pije s croissantom alebo s bagetou s džemom. Káva má svoje miesto aj po obede čo večeri, ale stále s dezertom. Francúzi majú podobné zvyky čo sa týka ceny kávy pri bare ako Taliani. Ak si pri bare objednáte 'un café' alebo 'la express' vyjde vás to lacnejšie ako pri stole a ešte lacnejšie ako vonku na terase či ulici. Vo Francúzsku totiž zaplatíte viac ak sedíte na kávičke pred kaviarňou s výhľadom na ulicu ako keď si ju vychutnávate v intimite podniku vo vnútri. Ak chcete vedieť kde sa v Paríži tvorili dejiny a zažiť parížsku kávovú kultúru zájdite do známej kaviarne Cafe Les Deux Magots ( U dvoch figurín). Tam kedysi sedávali známi spisovatelia ako Jean Paul Sartre, Albert Camus, Ernst Hemigway či maliar Pablo Picasso. Žiaľ, dnes už aj túto kaviareň okupujú viac turisti ako parížski umelci.

Amerika dala svetu kávové reťazce

Reťazec Starbucks V USA bola ešte dlho po druhej svetovej vojne obľúbená iba varená či filtrovaná káva, ktorú vám neustále dolievali do veľkých pohárov. Nová kávová kultúra sa začala šíriť v 70. rokoch zo Seattlu. Tam vznikla firma Starbucks, ktorá začala okrem varenej kávy ponúkať aj espresso a nepomletú zrnkovú kávu. Spolu s príjemným prostredím, dobrou hudbou a skvelým marketingom sa spočiatku malá firma stala celosvetovým reťazcom. Vyplatila sa im aj idea spojenia kaviarne s veľkými kníhkupectvami ako Barnes & Noble v USA. Prelistovať si knihu pri káve priamo v kníhkupectve sa zákazníkom páči a zisk z toho má jednak kaviareň ako aj kníhkupectvo.

Čudné chute v Ázii

V Ázii sa káva presadzovala ťažšie, pretože ľudia sú tam tradične fanúšikovia čaju. S príchodm celosvetových reťazcov sa však káva rozširuje najmä medzi mladšou generáciou. Aziati na rozdiel od Európanov preferujú slabšiu a sladkú kávu. Napríklad v Hong Kongu je najpopulárnejšia káva cappuccino. Ázijci tiež preferujú pitie instantnej kávy doma. Staršia generácia si do kávy pridáva ženšeň či ďumbier (zázvor) a pije ju skôr kvôli zdravotným účinkom ako kvôli chuti.