Tak ako sa pri objavení kávy môžeme opierať len o legendy, aj prvá etapa jej existencie je zahalená do rúška tajomstva. Káva sa vo svojom rodisku ohriala len chvíľku. A hoci dodnes existuje etiópska ceremónia kávy (pozostáva z pomalého praženia nad otvoreným ohňom, drvenia čerstvo upražených zŕn v malom mažiari, varenia a následného obradného servírovania), spočiatku sa káva len žula a občas sa varili listy kávovníka. Netrvá však dlho a beduínsky obchodníci so svojimi karavánami ju privezú na miestne trhy a káva sa rýchlo šíri na arabský polostrov. V tomto rannom období kávy o nej nevieme veľa.
To, čo vieme s určitosťou je, že bola známa a známe boli aj jej účinky. Napríklad slávny arabsky filozof a lekár Avicena ju na prelome prvého tisícročia spomína vo svojej knihe o medicíne. Hovorí jej bunchum a cení si ju predovšetkým pre jej blahodarné zdravotné účinky. Do druhej slávnej éry svojej existencie vstupuje káva až keď sa z nej po ďalšom spracovaní – upražení, zomletí a uvarení stáva mimoriadne chutný nápoj. Kto kávu prvý krát upražil sa dodnes nevie, určite však nádherná vôňa pražených kávových zŕn pokúšala k ďalším experimentom. Isté je, že plnohodnotný čierny nápoj s prenikavou arómou sa stal z kávy v arabskom svete. Za jej veľmi rýchle rozšírenie môžu pravdepodobne takzvaní derviši, známi tancujúci mnísi, ktorí sa pri svojich náboženských obradoch snažia dostať vytrvalým krúživým tancom do extázy. A vďaka káve môžu zostať dlho vitálni a nepodľahnúť spánku. Popularita zázračného napoja sa tak rýchlo šíri najprv v náboženských kruhoch a potom aj medzi obyčajnými ľuďmi celého arabského sveta.
Okolo roku 1500 má už káva významné postavenie takmer vo všetkých veľkých mestách vtedajšieho moslimského sveta. Môžete si ju vychutnať v Mekke, Káhire, Damasku, Bagdade, Medine a samozrejme v Konštantínopole. Zámožní ľudia si ju pripravujú vo svojich prepychových domoch, chudobní ju pijú vo verejných kaviarniach. Káva sa tak stáva ozajstným spoločenským nápojom. Pije sa často s kardamonom, klinčekmi, anízom, alebo škoricou. Čoskoro však prichádzajú prvé zákazy. V roku 1511 vyhlási zákaz pitia kávy na verejných miestach panovník Mekky Kahir Bey, pretože pitie kávy vraj podporuje rebelantstvo ľudu a nie je v zhode s Koránom. Zákaz však dlho nevydrží a ani ďalšie snahy obmedziť pitie kávy nebudú mať úspech. Na konci šestnásteho storočia je už káva nesmierne populárna a osmanskí Turci si ju pred cudzincami chránia ako oko v hlave.
Ďalšou a pre dnes už poslednou otázkou, na ktorú nepoznáme jednoznačnú odpoveď je samotný názov kávy. Podľa jedných bola káva pomenovaná podľa etiópskeho regiónu Kaffa, kde mala byť aj objavená, iní vidia odpoveď v etymológii arabského slova qahwah, ktoré je zároveň názvom pre istá druh vína a káva bola počas celého stredoveku nazývaná „víno arabov“ a ešte ďalšia verzia vysvetľuje staré arabské slovo qahwa ako niečo, čo zabraňuje spánku a pomáha zostať dlho svieži. Nech už má pravdu ktokoľvek, káva je dnes medzinárodným slovom, ktorým sa dorozumiete na celom svete.
