Firmu Saeco založili Sergio Zappella a Arthur Schmed roku 1981 v talianskom mestečku Gaggio Montano, ktoré je situované v prekrásnom horskom prostredí pri Bologni, veľmi podobnom našej Zázrivej či niektorým dedinkám na Liptove. Zappella podnikal v kávovom biznise už do roku 1976, keď vyrábal kávovary pre domácnosti. Schmed bol švajčiarsky inžinier. Spoločníci rýchlo vycítili potenciál trhu s kávovarmi pre domácnosti a začali svoje stroje vylepšovať. O štyri roky uviedli na trh prvý plne automatický stroj na výrobu kávy pre domácnosti. Firma so strojom žala úspechy, pretože dokázal kávu namlieť, nadávkovať, urobiť a ešte sa aj sám vyčistiť. V 90. rokoch rozšírila svoj sortiment výrobkov o viacero nových kávovarov, ale aj o kávové automaty. Spoločnosť sa zmenila z lokálnej talianskej firmy na medzinárodnú a dostala chuť na akvizície.
Kúpa Gaggie
Jedna významná akvizícia sa jej podarila v roku 1999, keď kúpila 60% spoločnosti Gaggia. Táto firma mala za sebou bohatú históriu výroby kávovarov. Už od roku 1947 vyrábala piestové kávovary s pružinou, ktoré vedeli pod vyšším tlakom robiť na káve lepšiu penu, čiže tzv. „cremu“. Inovácia spočívala v tom, že piest s pružinou dokázal vodu pretlačiť cez kávu silnejším tlakom, čo umožnilo jej silnejšiu a rýchlejšiu filtráciu a lepšiu chuť. Navyše tlak v bojleri bol oddelený od tlaku, ktorý produkovala páka. Aj teplota vody sa mohla kontrolovať mimo bojlera. Para sa používala už iba na spenenie mlieka. Bojler mal dve časti na paru a na vodu. Preto mohol byť menší a tým pádom sa zmenšoval aj celý kávovar. Gaggia od konca 70. rokov začala vyrábať aj kávovary pre domácnosti známe pod menom Baby Gaggia, keďže boli na vtedajšie pomery malé. Firma mala s týmito mini kávovarmi veľký úspech. Postupne Gaggia získala silnú pozíciu v manuálne ovládaných kávovaroch pre kaviarne, ale aj v poloautomatických a plne automatických pre domácnosti.
Zhltnutie Philipsom
Saeco však s expanziou precenila svoje sily a v roku 2004 sa opäť zameriavala iba na výrobu kávovarov. Ani to jej už nepomohlo a stále viac sa zadlžovala. Bolo len otázkou času, kde a za akú cenu dokáže získať chýbajúci kapitál. V roku 2009 prišiel s ponukou veľký hráč - holandská firma Philips. Saeco malo v čase svojho predaja značné dlhy, ale aj jednu veľkú prednosť. So svojimi kávovarmi pod značkami Saeco aj Gaggia pokrývali tretinu európskeho trhu s tržbami cez 300 miliónov €. Firma mala pobočky na všetkých kontinentoch sveta a predajnú sieť v 60 krajinách. Takáto silná pozícia na trhu bola zrejme najväčším lákadlom pre Philips, aby investoval do kúpy akcií Saeco a garantoval vyplatenie dlhov veriteľským bankám. Tie neboli vôbec malé a dosahovali skoro 200 miliónov eur. Philips, firma skôr známa žiarovkami a elektronikou, vedela prečo investuje. V tom čase už vlastnila značku Senseo, pod ktorou úspešne predávala domáce kávovary na kávové vrecúška. Akvizíciou Saeco tak dosiahla synergický efekt a vhodne tak doplnila svoje portfólio v kávovom biznise.
Zdroj:wikipedia.org, saeco.com, coffeeco.biz, gaggia.com