Príbeh Alfonsa Bialettiho pozná určite každý. Čo sa však stalo pred tým, než sme si zvykli pripravovať kávu v moka kávovari?
Osemnáste storočie a priemyselnú revolúciu by sme mohli pokojne nazvať storočím zázrakov. Jeden princíp dokázal zmeniť celé spoločenské usporiadanie a deľbu práce. Prvé stroje šetrili čas, ktorý mohli ľudia stráviť s rodinou alebo hľadaním si novej alebo ďalšej práce. Samozrejme, v tomto zmysle nastal šok, avšak bol to i počiatok časov, v ktorých si ľudia dovolili presedieť pri káve aj niekoľko hodín.
O sto rokov neskôr sa však priemysel stal bežnou súčasťou života a objavovanie jeho zákonitostí a hraníc bolo jednou z tých najviac zaujímavých činností. Káva sa varila vo veľkých strojoch, ktoré boli spočiatku nielen poháňané parou, ale o čosi neskôr používali paru aj pri samotnej príprave kávy. Keďže tieto stroje neboli ľahko prenosné, stali sa jadrom a srdcom kaviarní a prevádzok, rýchlo sa množiacich nielen po Taliansku, ale aj vo Francúzsku, Španielsku ...
Do tohto prostredia zaradíme aj nášho známeho skromného malého vynálezcu Alfonsa Bialettiho, ktorý sa živil najskôr výrobou polotovarov z hliníku a neskôr aj kompletných výrobkov. Alfonso mal rád užitočné a kvalitne skonštruované výrobky so šikovným dizajnom. Vtedajší Taliani, podobne ako aj my dnes, si už zvykli na kvalitné produkty, čo sa zrkadlilo najmä v špecifikácii prípravy kávy vo veľkých espresso strojoch, ktoré ponúkali espresso do piatich minút. Avšak, ak chceli mať svoj dúšok rýchleho životobudiča, tak si buď zaobstarali veľký nemotorný stroj, alebo jednoducho navštívili kaviareň.
Preto Bialetti musel ponúknuť výrobok, ktorý by tromfol kvalitou prípravy kávy veľké espresso stroje, no zároveň by bol ľahko prenosný. Taktiež vedel, že zákazník rozpozná zlú prípravu kávy a preto jeho výrobok musel vyťažiť z praženej kávy tú najlepšiu esenciu kávových zŕn. Úloha nie ľahká, no výrobok dokonalý. Odmenou je káva pripravená v malom kávovare, ktorá kdekoľvek so sebou prinášala malý dúšok kaviarne.
