.jpg)
Cesta kávy ako komodity a pochutiny do celého sveta trvala niekoľko storočí. Začala v Afrike, ale dnes sa jej najviac vyprodukuje v Južnej Amerike.
Cesta kávy do sveta začala pravdepodobne v Etiópii. Povesť z 9. storočia hovorí o pastierovi kôz, ktorý si všimol ich veselosť a aktivitu po zjedení plodov kávovníka. Je to však len povesť a preto ťažko overiteľná. Lepšie, písomné dôkazy o pestovaní kávy sú z Jemenu, kde sa káva pestovala už v 15. storočí a možno aj skôr. O sto rokov neskôr sa už táto pochutina rozšírila aj do Perzie, Turecka a po celej severnej Afrike. V niektorých arabských krajinách pitie kávy zakazovali pre jej povzbudzujúce účinky. Keďže jej pitie sa rozširovalo zákazy boli vždy po čase zrušené.
Z pašovania na trhy
Už vtedy si Arabi uvedomovali, že je to drahá surovina a zakazovali vývoz jej semienok. Holanďanom sa však podarilo na začiatku 17. storočia rastlinku kávovníka prepašovať do vlastnej krajiny a pestovali ju v skleníku. Na konci 17. storočia Holanďania začali kávu pestovať vo svojich kolóniách na Srí Lanke a v dnešnej Indonézii. Čoskoro sa stali hlavnými dodávateľmi tohto nápoja v Európe a Amsterdam sa stal dôležitým prístavom na vývoz kávy. S Holandskými kupcami súťažili Benátčania, ktorí kávu do Európy začali dovážať od roku 1615. Spočiatku bola káva predávaná ako liek a až v roku 1683 bola v Benátkach otvorená prvá kaviareň s názvom Florian, ktorá funguje dodnes. V Anglicku sa prvé kaviarne objavili už v roku 1650 v Oxforde a o dva roky neskôr v Londýne. Paríž, ktorý je dnes známy svojimi kaviarňami, otvoril svoju prvú kaviareň až v roku 1683. Zaslúžil sa o to Francesco Procopio de Coltelli zo Sicílie. Jeho cafe Le Procope funguje tiež dodnes.
Káva v Amerike a na ostrovoch
Prvá zmienka o pití kávy v severnej Amerike je z roku 1688. Čoskoro začali vznikať kaviarne v New Yorku, Philadelphii a Bostone. V kaviarňach sa plánovali aj dôležité okamihy histórie. Bostonské pitie čaju v roku 1773 sa plánovalo v kaviarni. V roku 1730 Briti doniesli kávu na ostrov Jamajka. Káva z tejto karibskej krajiny je dodnes známa ako najkvalitnejšia na svete. V roku 1720 priniesol rastlinu kávovníka na ostrov Martinique francúzsky námorník. Rastlina na lodi prežila búrku, útoky pirátov, nedostatok pitnej vody. Na ostrove sa jej dobre darilo. Prvá úroda sa zberala už o štyri roky a v roku 1777 bolo na ostrove už 18 miliónov kávovníkov.
Brazílska dominancia
Holanďania majú zásluhu aj na rozšírení kávovníkov v južnej a strednej Amerike. Prvý kávovník doviezli do Surinamu v roku 1718. Odtiaľ sa pestovanie tejto rastliny rozšírilo do Francúzskej Guayany a neskôr do Brazílie. Tam sa káve mimoriadne darilo a už začiatkom 30. rokov 19. storočia sa Brazília stala najväčším producentom kávy na svete. Nasledovali ju Kuba, indonézsky ostrov Jáva a Haiti. Z množstvom kávy, ktoré chrlila Brazília na trh, klesala jej cena. Najnižia bola na konci 40-tych rokov predminulého storočia. Potom ceny rástli a káva sa rozšírila do takých krajín ako Guatemala, Mexiko, Salvádor a Kolumbia.
Práve kolumbijská káva sa stala na začiatku 20 storočia konkurenčnou k brazílskej káve. Stala sa populárnou v severnej Amerike aj v Európe. Kolumbijský export narástol medzi rokmi 1905 až 1915 dvojnásobne. Pomohlo k tomu aj otvorenie Panamského kanálu v roku 1914. Po prvej svetovej vojne export kolumbijskej kávy do USA naďalej rástol a brazílsky klesal. Americký trh bol vďačným odbytiskom pre kávu, pretože jej spotreba neustále rástla. Od roku 1900 do roku 1946 vrástla na dvojnásobok. Po druhej svetovej vojne vznikli v rámci dekolonizácie nové krajiny, ktoré sú dôležitými exportérmi kávy. Medzi ne patria Uganda, Keňa, Rwanda a Burundi. Káva sa pestuje aj v Austrálii, ale iba v malom množstve.
